Stretávam v mojom živote stále ľudí, ktorí by chceli napísať knihu o svojom živote. Ja som ju napísala. Život mi poskytol na to priestor presne v čase, keď som sa po rokoch života v zahraničí vrátila späť po smrti matky na Slovensko.

Volám sa Ella Lečková, mám 44 rokov a začínam svoju spisovateľskú kariéru. Mohlo by sa zdať, že na niektoré veci sa po štyridsiatke už nemyslí, ja som však až po nej začala myslieť na seba. Som jedna z tých, ktoré hľadáme seba, cestujeme, vrháme sa do situácií po hlave i s otvoreným srdcom, prežívame emócie naplno, a je jedno či sme na ich škále hore alebo dolu. Aj tak sa po rokoch stále pýtam sama seba kto vlastne som ako žena, ako matka, ako sestra, dcéra, partnerka, milenka... Niekedy sa dokonca zamýšľam kto som ako Slovenka. Odchodom z rodnej hrude som stratila pocit domova, návratom sa nevrátil, naopak prehĺbil.

Dnes som už opäť v zahraničí a píšem oveľa akčnejší príbeh ako tento, ktorého stránky práve otvárate. Tento je o mojich pocitoch, o mojich spomienkach, cestách o mojej duši ktorá objavuje, blúdi, znovu nachádza, a to nie len navonok, ale aj v svojom vnútri. Kniha vznikala na lazoch menom Háj, kam som sa nasťahovala do malého domu po starej mame a snažila sa nájsť nejaký smer vo svojom živote.

Nie som žiadna známa osobnosť, a tento príbeh je príbehom jednej z Vás. Jednej obyčajnej ženy ktorá túži po láske, objatí, naplnení, šťastí, dobrom zdraví, pokoji a okrem iného aj dávky dobrodružstva. Je plná túžob a snov, ktoré sa občas plnia a občas strácajú. Vítam Vás na mojej ceste, ceste za šťastím, ceste za láskou, ceste za farbami mojej duše.