Román Paola Giordana je bolestivý v tom zmysle, že popisuje aké fatálne môže byť raz zranené srdce. Jeho vyobrazenie zlomových okamihov v živote, kedy sa naše mysle a srdcia rozhodnú skratovo je viac než reálne. Zaujímavá téma prvočísiel funguje v celom rozsahu.
Tento taliansky román nie je šťastný príbeh, je to "vážna" literatúra. Toto dielo je hlboko premyslené, opisné, krehké a hrajúce na city.
Číst víc
Názor čitateľa
Najväčšia srdcovka. Kniha, ktorú som čítala toľkokrát, že pomer podčiarknutých verzus nepodčiarknutých viet sa pomaly vyrovnáva. Paolo Giordano píše krásne a šetrne. Každá jedna veta má v texte svoje miesto, nič nie je navyše. Silný príbeh, krásne myšlienky a na konci ten pocit, že toto je kniha s veľkým K.
Číst víc
Názor čitateľa
Najväčšia srdcovka. Kniha, ktorú som čítala toľkokrát, že pomer podčiarknutých verzus nepodčiarknutých viet sa pomaly vyrovnáva. Paolo Giordano píše krásne a šetrne. Každá jedna veta má v texte svoje miesto, nič nie je navyše. Silný príbeh, krásne myšlienky a na konci ten pocit, že toto je kniha s veľkým K.
Číst víc
WOW
Jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala! Autor brilante opísal charaktery hlavných postáv, démonov minulosti, ktorých si ťahajú až do dospelosti. Tragédia z minulosti poznačila hlavných protagonistov tak, že zničené detské duše už nikdy nedokázali zmeniť, Ak si ale chcete pri knihe, oddýchnuť, ak má byť zdrojom pobavenia, ak ste unavení a po ťažkom dni chcete len zrelaxovať, ak od knihy automaticky očakávate "happy end" - neodporúčam pre deti a citlivé povahy. Táto kniha dlho v človeku zanecháva pocit, že nič nie je také, ako sa zdá. Že sme len "hračkou v rukách osudu" a núti človeka zamyslieť sa. Ak si ju prečítate, určite nebudete banovať.
Číst víc
Táto kniha mi roztrhala srdce. Vkradla sa dnu, brala si ho pomaly, až ho v jednom momente, na úplnom konci, dostala celé. Zničila pekným spôsobom, a to so všetkou krutosťou i smútkom, ale predsa vo mne zanechala večnosť okamihu, ktorá nastane len vo chvíli, ktorý dôverne poznám - po dočítaní dobrej knihy. Tak sa človek niekedy zamiluje do takých zvláštnosti. Napríklad aj do Osamelosti inej bytosti, ktorá mu pripomína samého seba. Možno sa to isté stane aj druhej strane. Potom sú dvaja ľudia, sebe samým podobní, milujúci svoje osamelosti a spojení intímne tak, že napokon existujú jeden pre druhého spriaznení. Takéto spojenia sa nedejú často, sú zriedkavé ako prvočísla. Ale sú prehnane prekrásne! Ťažko sa im žije v jednoduchom svete, pretože doň nezapadajú bežne. Ťažké je im porozumieť, lebo žijú príliš ďaleko. Tak je, že najzložitejšie stvorenia sa spoja len málo. No práve pre ich životy jestvujú úplne iné svety, v ktorých sa neskôr žijú zážitky.
Číst víc
