Druhý stupeň Rebríka božského výstupu má podtitul „O odpútanosti“ alebo v niektorých prekladoch „O stave bez vášní“. Aj jeden, aj druhý podtitul však môže vyvolať určitú rezervovanosť v srdci človeka, ktorý žije vo svete. Naznačujú totiž radikálnosť tohto stupňa. A tá narastá s čítaním textu. Vieme, že svätý Ján Klimak adresuje svoje poučenia mníchom. Pýtame sa preto, nakoľko sú jeho rady užitočné pre človeka, ktorý bol povolaný žiť uprostred sveta.
Na túto otázku dáva odpoveď pápež Benedikt XVI., keď hovorí: „Môže Rebrík, toto dielo napísané mníchom a pustovníkom, ktorý žil pred 1 400 rokmi, povedať niečo aj nám dnes? Môže byť v niečom aj pre nás aktuálna životná púť človeka, ktorý žil stále na vrchu Sinaj a v takej vzdialenej dobe? Na prvý pohľad by sa zdalo, že odpoveď musí byť ,nie‘, pretože svätý Ján Klimak je nám veľmi vzdialený. No ak sa na to pozrieme trocha bližšie, zistíme, že takýto mníšsky život je iba veľkým obrazom krstného života, života každého kresťana. Predstavuje nám, takpovediac, veľkými písmenami to, čo my deň čo deň píšeme malými. Ide o prorocký symbol, ktorý ukazuje život pokrsteného v spoločenstve s Kristom, s jeho smrťou a vzkriesením.“
Pochopenie týchto slov prinesie povzbudenie ochutnať poučenia, ktoré v tomto stupni ponúka svätý Ján Klimak. Napriek tomu, že je ťažké im načúvať a ešte ťažšie je ich prijať, predsa budeme vnímať, že vedú človeka k pravej slobode.
Mnísi zanechávali všetko vo svete nie preto, že by nenávideli svet alebo nenávideli iných; ale preto, že ich tam pritiahol Ten, ktorý je nekonečná a absolútna Láska. V ľudskom srdci je naliehavá túžba po tom, čo môže ponúknuť iba Boh. V ňom vidíme zmysel nášho vlastného života, a to, kým sme. A aj keď to môže byť veľmi ťažké, ak sa necháme pritiahnuť Pánom, dovoľte mu, aby nás vzal za ruku a uviedol nás do pravdy svojho života a reality jeho lásky.
