Harry Hole tušil, že v iných kútoch sveta by úradníci na pasovej kontrole dodali slovko sir, no čítal, že v Austrálii takéto zdvorilostné frázy nie sú bežné. Napokon, neprekážalo mu to. Harry nebol ani zvlášť scestovaný, ani snob, z celej duše túžil po jedinom. Po hotelovej posteli. „Yes,“ odvetil a podvedome zaťukal prstami po pulte. Nato vyšpúlila pery, pričom prišla aj o posledné zvyšky krásy, a ostrým hlasom sa spýtala: „Prečo nemáte v pase víza, sir?“ Srdce mu poskočilo, ako poskočí vždy, keď sa blíži neodvratná katastrofa. Používajú oslovenie sir azda až vo chvíli, keď sa situácia vyostrí? „Sorry, zabudol som,“ zamrmlal, horúčkovito prehrabávajúc vrecká. Prečo mu nepripli špeciálne vízum do pasu? Za chrbtom začul hudbu. Jeho spolucestujúci z lietadla počúval počas celého letu ten istý album. A prečo si, doriti, nikdy nepamätá, kam si odkladá veci? Navyše je tu aj teplo, hoci je už desať hodín večer. Cítil, ako sa mu roztriasli ruky. Konečne našiel žiadaný dokument a s úľavou ho položil na pult. „Ste policajt?“ Žena sa pozorne zadívala na jeho špeciálne vízum, no prestala špúliť pery. „Verím, že vám tu nepozabíjali vaše blondínky.“ Spokojne sa zasmiala a nadšene opečiatkovala Harryho vízum. „Nuž, zatiaľ len jednu,“ zamrmlal Harry.